Kolieskové korčule

Zbožňujem ten pocit keď si dám do uší slúchatká, pustím svoje najobľúbenejšie songy a maximálnou rýchlosťou vyrazím a korčuliarsku trať. Nechám sa unášať tým úžasným pocitom rýchlosti, prúdiaceho vzduchu okolo mňa a slnka, slobody, prírody. Vtedy dokážem rozmýšľať o všetkom. Naozaj o všetkom. Aj o tom, o čom sa mi nechce premýšľať ani jednu minútu v dni. Myšlienky mi jednoducho samé lietajú hlavou a ja si to užívam. Potom asi po hodinke prídem domov, celá červená, niekedy s bolesťou v ušiach po vetri, ktorý sa ma snažil zatlačiť do opačného smeru, no hlavne s úžasnou únavou po tom, ako ste úspešne niečo zvládli, aj keď s veľkým vypätím síl. Tento druh únavy je nenahraditeľný - únavy po športe, po tanci, po niečom, do čoho zapájate celé svoje telo...
Už počas nedávnych treskúcich mrazov som mala nutkanie si obuť svoje kolieskové korčule, namiesto tých ľadových. A teraz, keď sú už na to aké-také vhodné teploty na to jednoducho nemám čas. Je to hrozný  pocit. :-)
A čo vy? Ako ste na tom s jarnými športami? Tiež zbožňujete vybehnúť niekam k rieke a len bežať pod bohatými krásne zelenými korunami stromov? :-)