Happy Halloween

Dúfam, že ste si Halloween poriadne užili a premenili sa na príšery, ktorými ste sa chceli počas pozerania hororov a podobných žánrov stať a vystrašili nič netušiacich jedincov. Musím povedať, že tak ako tento rok som Halloween ešte neprežívala. Myslím tak intenzívne. Ale uznajte, pokiaľ ho trávite s rodeným Írom, teda človekom z krajiny, v ktorej tento sviatok vznikol, inak to ani nemôže dopadnúť. Takže ešte stále mám takú tú mysterióznu a maskovú a strašidelnú náladu. Poriadne si teda ešte užite posledné minúty tohtoročného Halloweenu. Muhahaaa...

Reklamy a spamy v komentároch

Tento príspevok je venovaný všetkým, ktorí sa rozhodli realizovať svoju spamerskú keriéru cez môj blog. Ja rada napíšem článok o produkte, ktorí chcete prezentovať, ale nerobte to prosím cez komentáre a navyše bez môjho súhlasu. Je to v podstate zneužívanie a aj tak to neprinesie žaidny efekt, pretože komentáre takéhoto typu sú automaticky blokované a neskôr úplne odstránené.
Ďakujem vám za pochopenie a rešpektovanie naozajstnej úlohy tohto blogu, ktorý nie je reklamným portálom, ale blogom o veciach, ktoré zbožňujem!

Dobrý deň, mali by ste chvíľu čas?

Ja na túto otázku, keď mi je položená náhodne stretnutým človekom na námestí alebo v nákupnom centre, alias anketárom, zásadne odpovedám nie a väčšinou ani neklamem. Moja mama je však očividne výrazne citlivejší človek ako ja, a preto sa neraz zľutuje nad "tým chúďatkom, čo tam celé dni stojí, aby mala aspoň nejaké odpovede". Takto tomu bolo aj minule, keď sa dala nahovoriť na jedno kozmetické ošetrenie, na ktorej sa jej nakoniec nechcelo, a tak tam vychystala mňa. Už pri prehlasovaní mena a opätovnom zjavnom nechápaní dotyčnej kozmetičky, túto ľahkú "matematiku!, mi to bolo akési divné, že nemá voľné termíny a napriek tomu si zháňa klientov v meste. No ale veď nevadí. V ten deň som mala toho síce dosť, vrátane toho, že som bola mimo mesta, ale povedala som si, že to nejako zvládnem.
Vykľuli sa z toho plus-mínus tri zabité hodiny a kopa "stratených nervov". Hneď po príchode som odhalila "obsadené termíny", ktoré spočívali v tom, že kozmetička len potrebovala zosynchronizovať dve zákazníčky, aby sa jednoducho mohli navzájom ovplyvňovať. Po tom, ako som jej na jej požiadanie opísala svoj pomerne zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa množstvo pohybu (nad čím ohrnula nos, pretože vonku je veľa nečistôt) a voju maximálne vzornú starostlivosť o pleť, ohŕňala nos ostošesť, pretože dermatologička a profesionálne kozmetické firmy sa problematike pleti podľa nej nerozumejú. Treba používať prírodnú kozmetiku, ktoré vymyslel lekár s Nobelovou cenou, meno radšej nespomenula, aby som si to náhodou neskontrolovala. Už pri tom, ako začala vysvetľovať, z čoho sa skladá ľudská koža, v čom som mala podrobný prehľad zo školy, som netrpezlivo klopkala nohou. Po aplikovaní kozmetiky, ktorá mala mať neskutočné účinky, ktoré som necítila a aj som jej to povedala, nasledovala ukážka albumu výsledkov, horšieho ako teleshopping a vyretušované fotky trápnych pubertiačok. Len slepý a maximálne naivný človek by uveril, že je to pravda. Smozrejme kozmetiku nepredávajú, musí ju aplikovať ona, aj keď ide len o krém a pleťovú vodu, lebo klientky by to náhodou nevedeli. Samozrejme za toto vystúpenie akoby malej škôlkarky, ktorá sa hrá na kozmetický salón, som musela zaplatiť 7 € z pôvodných 30 €, pretože moja mama "vyhrala" toto "sedenie. Potom nasledovala presviedčanie na permanentky, ale to som ju už rázne odbila časovou vyťaženosťou a spokojnosťou so svojou kozmetičkou a dermatologičkou a svojou vedomosťou o kozmetike a pleti.
Vrchol však bola skupinka žien (vyzerali ako z osemdesiatych rokov minulého sotoročia, akési stratené v tomot svete, samozrejme veľmi ľahko ovplyvniteľné), ktoré rozoberali chudnutie. Strašné! Pýtali sa, či môžu jesť morskú tresku! A jedia len špoeciálne orechy - len jeden druh! A nemôžu vrecúškový čaj, ani nič! Zapisujú si kalórie toho, čo zjedia doma a vonku! A pritom sa nehýbu! Bože! Ja si radšej na to všetko, o čom sa bavili, ani nespomeniem, lebo sa pritom cítim ako šialenec. Samozrejme to, že sme neboli v oddelenej miestnosti a že som nebola vopred informovaná, že sa stretnutia zúčastní so mnou aj niekto iný, svedčí o neprofesionalite tejto firmy. Aj to, že cenu prepočítavajú za jeden výrobok za mesiac a konečná za vyšplhá až do výšav. Ide o oblbováky typu pozvite aj kamarátky, čo som odmietla a núkania neprofesionálnej kozmetiky, po ktorej sa moja leť ešte zhoršila, našťastie som však bola objednaná k svojej kozmetičke. A certifikát kozmetičky, na ktorom je venovanie so srdiečkom, no neviem, neviem...
Takže tento príspevok slúži nielen na pobavenie, ale aj na to, že aj keď vám je anketárok a im podobných ľúto, myslite predovšetkým na seba a povedzte a nie!

Dobrú noc a krásne sny, lebo...

"Ein Leben ohne Träume ist wie ein Garten ohne Blumen"... Alebo "Život bez snov je ako záhrada bez kvetov". Tak pod takýmito prekrásnymi slovami každý večer zaspávam a snívam...

Banská Bystrica

Toto mesto je jedno z mojich najobľúbenejších miest na strednom Slovensku. Neviem, čím ma tak upútalo, ale páči sa mi na ňom viacej vecí. Jendou z nich je pešia zóna, ktorá je síca trochu necelistvá, ale fontána, ktorá zdobí stred námestia, je rozhodne neprehliadnuteľná, takisto ako aj niektoré historické budovy.
Samozrejme mi nedá nespomenúť nákupné centrum Európa, kde nájdete obchody ako H&M, Reserved, Humanic...
Myslím si však, že najnavštevovanejším miestom, resp. dôvodom, pre ktorý sme prichádzajú obyvatelia iných častí Slovenska a sveta (áno, už som tu videla aj obyvateľov Ázijského svetadielu, samozrejme s fotoaparátmi v rukách), je Múzeum SNP (Slovenského národného povstania). Prehliadku a samotné múzeum vám pravdepodobne predstavovať nemusím, aj keď je pravda, že kompozícia je vynovená, podstata je tá istá. Väčšina základných škôl a gymnázií se niekoľkokrát počas štúdia exkurziu podnikne. To, čo ste však vidieť nemohli, teda len ak ste si nerobili vyhliadkový let na mestom, je budova SNP z vtáčej perspektívy, ktorá výstižne predstavuje zlomené srdce. Fotku sa mi však nikdy nepodarilo spraviť, takže možno nabudúce :-).

Vôňa jesene

Neviem, či sa mi to len zdá, ale keď som bola malá, mala som pocit, že jeseň bola dlhšia a intenzívnejšia, resp. ten pocit mám teraz. Myslím, že listy opadávali skôr, boli ich všade celé kopy a my sme sa nimi brodili ako snehom. A jeseň voňala. Voňala listami, dažďom, školou... Teraz tú vôňu akosi necítim, iba ak v parku, pri rieke, len na určitých miestach a aj to sa musím poriadne zhlboka nadýchnuť ako na prehliadke u doktorky. Vtedy tá voňa bola všade... Alebo možno mi tú jesennú náladu a atmosféru privodili reklamy a ja som si to ako dieťa neuvedomovala a teraz ich beriem s nadhľadom, aj keď v podstate dieťa stále som. Ale tie reklamy, dážď listy... sú tu stále a ja to akosi necítim, len slabo aj to vtedy, keď si na to pomyslím, nie je to bezprostredné. Neviem, či je pravda (aj keď si to odmietam pripustiť), že čím sme starší, tým menej vnímame veci okolo seba a nevšímame si okolie (určite to nie je pravda!), alebo... ja neviem.
Tento príspevok ... nuž môžete sa k nemu vyjadriť ak chcete, alebo sa len tak nad ním pousmejte a možno zamyslite. :-)