Neviem, či sa mi to len zdá, ale keď som bola malá, mala som pocit, že jeseň bola dlhšia a intenzívnejšia, resp. ten pocit mám teraz. Myslím, že listy opadávali skôr, boli ich všade celé kopy a my sme sa nimi brodili ako snehom. A jeseň voňala. Voňala listami, dažďom, školou... Teraz tú vôňu akosi necítim, iba ak v parku, pri rieke, len na určitých miestach a aj to sa musím poriadne zhlboka nadýchnuť ako na prehliadke u doktorky. Vtedy tá voňa bola všade... Alebo možno mi tú jesennú náladu a atmosféru privodili reklamy a ja som si to ako dieťa neuvedomovala a teraz ich beriem s nadhľadom, aj keď v podstate dieťa stále som. Ale tie reklamy, dážď listy... sú tu stále a ja to akosi necítim, len slabo aj to vtedy, keď si na to pomyslím, nie je to bezprostredné. Neviem, či je pravda (aj keď si to odmietam pripustiť), že čím sme starší, tým menej vnímame veci okolo seba a nevšímame si okolie (určite to nie je pravda!), alebo... ja neviem.
Tento príspevok ... nuž môžete sa k nemu vyjadriť ak chcete, alebo sa len tak nad ním pousmejte a možno zamyslite. :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára