Možno už trochu otrepaný, ale stále zaujímavý príbeh či už úspešných ľudí o začiatku ich kariéry, alebo ako námet na film či knihu, alebo ako... vlastná skúsenosť.
Ok, ja som to tak doslovne nezažila, ale včera som si spomenula (pričom som sa rozhodla, že o tom stručne napíšem na blog), ako som ako 17-ročná odišla sama do Viedne autobusom a... začnem od začiatku.
Musela som ísť do Viedne do jednej agentúry, niečo si vybaviť. Už raz som to odvolala, lebo sa to niektorým ľuďom okolo mňa nezdal ako dobrý nápad a ja som im o tom potom nechcela roprávať a presviedčať ich, že všetko je v poriadku. Rozhodla som sa teda, že tam pôjdem sama autobusom a neskôr sa na konkrétne miesto dostanem mestskou. Podotýkam, že vo Viedni som bola predtým nespočetne veľakrát, ale nie autobusom, sama a už vôbec nie v okolí miesta, kam som sa mala dostaviť.
Príliš som nad tým však nepremýšľala (keby áno, tak by som tam nikdy nešla), zbalila som si základné veci ako peňaženku, mobil, kľúče... V peňaženke som mala niečo vyše 100 € a plán cesty vymyslená pomocou Google Maps (ktoré aj vďaka tomu zbožňujem). Mala som tam všetko - odchody autobusov z môjho mesta, príchod do Viedne, mestská vo Viedni (číslo, čas,počet zastávok, dĺžka trvania), dĺžka pešej chôdze (v metroch a minútach) - pričom som to mala na spôsob GPS (na tretej zabočte doľava...) a všetky možné spoje, ako sa dostanem naspäť domov.
Je to možno neuveriteľné, ale môj úžasný orientačný zmysel (ktorý strašne zbožňujem a som zaň neskutočne vďačná) ma nesklamal a bez problémov ma na prvýkrát, bez toho , aby som sa niekoho pýtala na cestu, doviedol na konkrétne miesto (ktoré sa nachádzalo v asi najrušnejšej časti mesta) ešte pred plánovaným príchodom.
Keď som sedela v autobusi cestou domov, bola som neskutočne šťastná a spokojná sama so sebou, čítala som knihu a nedalo sa to ani porovnať s cestou tam, keď som nedokázala na nič iné myslieť a sústrediť sa a len som celý čas pozerala von oknom.
Bolo to dobrodružstvo, vzrušenie, skvelý zažitok. Nikto nevie, kde ste a vy na vlastnú päeť objavujete nové zaujímavé miesta. Už sa teším, kedy sa zase vydám do nejakého veľkého mesta. Len môj plán, mobil, peňaženka, kľúče a ja...
piatok 24. augusta 2012
streda 22. augusta 2012
Maybelline Wonder Violet
Lak na nechty s týmto názvom sa dosť podobá na iný rovnakej značky a približne aj farby, ale má predsa len iný názov. Ten druhý som myslím, ešte neskúšala, ale môžem povedať, že tento je naozaj skvelý. Viem, žeto píšem o každom laku na nechty od Maybelline, ale keď ony sú také úžasné... Konkrétne tento má maximálne zaujímavý odlesk, čo mu dodáva ešte viac zaujímavosti, ktorej má dosť aj vďaka fialovej farbe v skvelom odtieni. Pokiaľ máte rady laky na nechty v tmavších a pestrejších farbách, určite ho vyskúšajte a sľubujem, že to neoľutujete. A navyše (neviem čím to je), vydrží naozaj dlho. Pri nanesení dvoch vrstiev vydrží na nechtoch vyše týždňa bez toho, aby ste s ním museli čokoľvek robiť. No a samozrejme prikladám pár fotiek.
nedeľa 19. augusta 2012
Only Bruno Mars!
Tak tomuto hovorím talent. Takýto skvelý medley som ešte naozaj nevidela. Je to naozajstná pocta tomuto úžasnému spevákovi, hudobníkovi, skladateľovi, umelcovi a úžasnému človeku s dokonalým štýlom. Dvaja, resp. traja mladí telentovaní ľudia spojili Brunove pesničky do jedného magického celku a to musíte jednoducho vidieť! Keď som prvýkrát videla toto video, tak som len sedela v neom úžase a vedela som, že ho musím každému ukázať. :-) Ja by som im spolu s Brunom určite dala Grammy! Pretože toto je skutočný talent!
streda 15. augusta 2012
Slnečné pobrežie
Známe Sunny Beach v Bulharsku bolo posledných dvanásť dní miestom môjho pobytu... Uf, ani neviem, ako mám začať, toľko vám chcem o tom napísať. :-) Takže začnem asi pekne po poriadku, od prvého dňa.
Prišli sme na letisko, check-in, bežný postup, videli sme slovenský vládny špeciál, vzlietli sme, pristáli sme, ubytovali sme sa a ako vo filme sme sa rozvalili do vyvoňanej a nadekorovanej postele. Vonku krásne hučal vodopád v jdenom zo šiestich bazénov hotelového aquaparku a slniečko krásne svietilo. V priebehu pol hodiny som si všetko rýchlo vybalila, prezliekla som sa do plaviek a bežala som k bazénom. Podvečer som si trochu pospala, aby som večer mohlavybehnúť von, nafotiť prvé fotkya objaviť nové miesta.
Deň druhý. Úžasné rozmanité raňajky, v krásnom prostredí, Nivea na opaľovanie, osuška do ruky a smer pláž. Pláž je tu naozaj krásna. úžasný jemný piesok, krásne čisté more, ktorého hĺbka smerom od pláže stúpa veľmi pomaly. A duny, ktoré delia pláž od oklitého sveta, majú svoje jedinečné čaro. Večer som zakončila ležaním na lehátku a kúpaním sa v hotelových bazénoch, pri ktorých som sa vrátila k svojmu detskému "ja". Tie tobogány sú neodolateľné. Ale vo vírivke som to zase "napravila" a vrátila sa k svojmu momentálnemu "ja". Potom som si dala masážnu sprchu, zabalila sa do osušky, natrela hydratčným krémom, obliekla sa do niečoho letného a štýlového, učesala, navoňala a vyrazila... vždy niekam inam. Raz to bola krásna nočná pláž, raz minigolf, potom zase centrum Slnečného pobrežia, nákupné centrum v Burgase, krásny starobylý Nesebar, hotelové akcie...ale pred všetkým týmto som si vždy dala chutnú večeru, ako napríklad lososa, pstruha, ovocný šalát, lastúry, špagety...
Približne takto vyzeral každý môj deň a mne sa tento výnimočný stereotip maximálne páčil. Až kým nenadišiel deň, ktorého dátum sa zhodval aj s dátumom na letových pokynoch, a tak mi nezostávalo nič iné, len si znovu pobaliť všetky veci, pribaliť aj tie, ktoré k nim počas týchto dní pribudli, posledným pohľadom sa rozlúčiť s Hotelom Kotva, ktorému ďakujem za krásnu dovolenku, ako aj s nádherným okolím, nastúpiť do autobusu, zasmiať sa na českom turistovi, ktorý si v pohodičke prepravoval ploskačku s neznámym alkohom v príručnej batožine a ešte mal silné reči, keď mu dovoli to dopiť, ovoňať pár parfumov v letiskovom obchode, nastúpiť do lietadla, kochať sa dokonalým nočným letom, ktorý ma vždy nadchne tak, ako po prvýkrát, prísť domov, vybliť sa, na pár hodín si pospať a nenápadne sa začleniť do každodenného života, ktorý sa už tak veľmi nepodobá tomu "výnimočnému sterotypu"... Doteraz mám plnú kabelku a knihy piesku a tak skoro (ak vôbec) si ich ani nevytrasiem, pretože keď sa toho piesku dotknem, akoby som bola znovu tam...
No a ešte sú tu samozrejme fotky, na ktoré keď sa pozriem, budem vedieť, ako mi vtedy bolo dobre a samozrejme sa s niektorými z nich (nie zo všetkými, pretože je ich asi tristo) veľmi rada podelím a niečo málo o nich napíšem...
Tu môžete vydieť hotelové lehátka, keď ich nikto neokupuje, čiže v noci. :-)
No a toto je hotelová izba.
Znovu pohľad na nočný hotelový komplex.
Tých pohľadov je nakoniec trochu viac. :-)
Úsek pláže, kde horúci piesok vystriedali skaly.
Prechádzka pri mori asi tak o ôsmej večer.
Prístav v Nesebare, kde neraz zakotví luxusná jachta, alebo loď väčšia ako celý Nesebar.
No a toto je už mesto postavené na ostrove, z ktorého sa pred rokmi vystavaním cesty stal polostrov.
Aj vďaka týmto starým opevneniam je Nesebar zapísaný v kultúrnom dedičstve Unesco.
Dnes sú z nich nad zemou vďaka zemetraseniu len dva metre, ale kedysi to boli prekvitajúce kúpele.
Tento kostol, na ktorom najsvätejšom meste, kde kedysi stál oltár, sa dnes fotí obrovské množstvo turistov, pripomína svojou architektúrou skôr turecké stavby. Ďalšou jeho zaujímavosťou je, že tu vraj kedysi zomreli dvaja zaľúbenci z nešťastnej a nedovolenej lásky a ako pamiatka na nich je na ľavej stene v prednej časti malé srdiečko.
K tejto studni sa viaže legenda, že ak z nej prestane tiecť voda, stane sa v meste nešťastie. Pred tromi rokmi z nej voda ešte tiekla, dnes z nej nespadne ani kvapka...
More, ktoré obklopuje mesto Nesebar.
Ďalšie z kostolv v meste.
Tento kostol tu síce patrí k najkrajším, nikdy však nebol vysvätený, pretože nemá vchod zo západnej strany a aj z toho dôvodu sa považuje za pohanský.
Nachádzajú sa tu aj iné zaujímavé stavby.
Návrat k hotelu. :-)
A zase späť do Nesebaru. :-)
Ale len na skok, pretože tu môžete vidieť jendu z reštaurácií v hoteli, konktérne Čiernu perlu, keďže celý aquapark je situovaný do pirátskeho prostredia.
Do tohto kostola môžete za poplatok aj nakuknúť a pozrieť si veľmi peknú fresku.
Do Nesebaru sa dostanete autobusom (ktorý však nie je bezplatný ako ten, ktorý premáva do nákupného centra v Burgase) alebo vláčikom. Najkrajšia je však cesta pozdĺž pláže.
Ná túto loď, ktorá je zároveň rešturáciou som sa pozerala z balkóna.
Rozhodne navštívte Nesebar aj večer po zotmení.
Jeden z bazénov v aquaparku, z ktorého atrakcií striekala voda asi všetkými smermi a pripomínalo to nejaký dobrodružný film na starej lodi.
Po tomto mostíku sa dostanete k baru, kde si môžete dať niečo osviežujúce aj na barových stoličkách v bazéne.
Táto cesta vedie k tobogánu.
Pokiaľ by ste sa chceli skryť pred touto príšerou môžete tak urobiť za vodopádom.
Posledný pohľad na Bulharsko zo zeme.
Prišli sme na letisko, check-in, bežný postup, videli sme slovenský vládny špeciál, vzlietli sme, pristáli sme, ubytovali sme sa a ako vo filme sme sa rozvalili do vyvoňanej a nadekorovanej postele. Vonku krásne hučal vodopád v jdenom zo šiestich bazénov hotelového aquaparku a slniečko krásne svietilo. V priebehu pol hodiny som si všetko rýchlo vybalila, prezliekla som sa do plaviek a bežala som k bazénom. Podvečer som si trochu pospala, aby som večer mohlavybehnúť von, nafotiť prvé fotkya objaviť nové miesta.
Deň druhý. Úžasné rozmanité raňajky, v krásnom prostredí, Nivea na opaľovanie, osuška do ruky a smer pláž. Pláž je tu naozaj krásna. úžasný jemný piesok, krásne čisté more, ktorého hĺbka smerom od pláže stúpa veľmi pomaly. A duny, ktoré delia pláž od oklitého sveta, majú svoje jedinečné čaro. Večer som zakončila ležaním na lehátku a kúpaním sa v hotelových bazénoch, pri ktorých som sa vrátila k svojmu detskému "ja". Tie tobogány sú neodolateľné. Ale vo vírivke som to zase "napravila" a vrátila sa k svojmu momentálnemu "ja". Potom som si dala masážnu sprchu, zabalila sa do osušky, natrela hydratčným krémom, obliekla sa do niečoho letného a štýlového, učesala, navoňala a vyrazila... vždy niekam inam. Raz to bola krásna nočná pláž, raz minigolf, potom zase centrum Slnečného pobrežia, nákupné centrum v Burgase, krásny starobylý Nesebar, hotelové akcie...ale pred všetkým týmto som si vždy dala chutnú večeru, ako napríklad lososa, pstruha, ovocný šalát, lastúry, špagety...
Približne takto vyzeral každý môj deň a mne sa tento výnimočný stereotip maximálne páčil. Až kým nenadišiel deň, ktorého dátum sa zhodval aj s dátumom na letových pokynoch, a tak mi nezostávalo nič iné, len si znovu pobaliť všetky veci, pribaliť aj tie, ktoré k nim počas týchto dní pribudli, posledným pohľadom sa rozlúčiť s Hotelom Kotva, ktorému ďakujem za krásnu dovolenku, ako aj s nádherným okolím, nastúpiť do autobusu, zasmiať sa na českom turistovi, ktorý si v pohodičke prepravoval ploskačku s neznámym alkohom v príručnej batožine a ešte mal silné reči, keď mu dovoli to dopiť, ovoňať pár parfumov v letiskovom obchode, nastúpiť do lietadla, kochať sa dokonalým nočným letom, ktorý ma vždy nadchne tak, ako po prvýkrát, prísť domov, vybliť sa, na pár hodín si pospať a nenápadne sa začleniť do každodenného života, ktorý sa už tak veľmi nepodobá tomu "výnimočnému sterotypu"... Doteraz mám plnú kabelku a knihy piesku a tak skoro (ak vôbec) si ich ani nevytrasiem, pretože keď sa toho piesku dotknem, akoby som bola znovu tam...
No a ešte sú tu samozrejme fotky, na ktoré keď sa pozriem, budem vedieť, ako mi vtedy bolo dobre a samozrejme sa s niektorými z nich (nie zo všetkými, pretože je ich asi tristo) veľmi rada podelím a niečo málo o nich napíšem...
Tu môžete vydieť hotelové lehátka, keď ich nikto neokupuje, čiže v noci. :-)
No a toto je hotelová izba.
Tých pohľadov je nakoniec trochu viac. :-)
Úsek pláže, kde horúci piesok vystriedali skaly.
Prechádzka pri mori asi tak o ôsmej večer.
Prístav v Nesebare, kde neraz zakotví luxusná jachta, alebo loď väčšia ako celý Nesebar.
No a toto je už mesto postavené na ostrove, z ktorého sa pred rokmi vystavaním cesty stal polostrov.
Aj vďaka týmto starým opevneniam je Nesebar zapísaný v kultúrnom dedičstve Unesco.
Dnes sú z nich nad zemou vďaka zemetraseniu len dva metre, ale kedysi to boli prekvitajúce kúpele.
Tento kostol, na ktorom najsvätejšom meste, kde kedysi stál oltár, sa dnes fotí obrovské množstvo turistov, pripomína svojou architektúrou skôr turecké stavby. Ďalšou jeho zaujímavosťou je, že tu vraj kedysi zomreli dvaja zaľúbenci z nešťastnej a nedovolenej lásky a ako pamiatka na nich je na ľavej stene v prednej časti malé srdiečko.
K tejto studni sa viaže legenda, že ak z nej prestane tiecť voda, stane sa v meste nešťastie. Pred tromi rokmi z nej voda ešte tiekla, dnes z nej nespadne ani kvapka...
More, ktoré obklopuje mesto Nesebar.
Ďalšie z kostolv v meste.
Tento kostol tu síce patrí k najkrajším, nikdy však nebol vysvätený, pretože nemá vchod zo západnej strany a aj z toho dôvodu sa považuje za pohanský.
Nachádzajú sa tu aj iné zaujímavé stavby.
Návrat k hotelu. :-)
A zase späť do Nesebaru. :-)
Ale len na skok, pretože tu môžete vidieť jendu z reštaurácií v hoteli, konktérne Čiernu perlu, keďže celý aquapark je situovaný do pirátskeho prostredia.
Do tohto kostola môžete za poplatok aj nakuknúť a pozrieť si veľmi peknú fresku.
Do Nesebaru sa dostanete autobusom (ktorý však nie je bezplatný ako ten, ktorý premáva do nákupného centra v Burgase) alebo vláčikom. Najkrajšia je však cesta pozdĺž pláže.
Ná túto loď, ktorá je zároveň rešturáciou som sa pozerala z balkóna.
Rozhodne navštívte Nesebar aj večer po zotmení.
Jeden z bazénov v aquaparku, z ktorého atrakcií striekala voda asi všetkými smermi a pripomínalo to nejaký dobrodružný film na starej lodi.
Po tomto mostíku sa dostanete k baru, kde si môžete dať niečo osviežujúce aj na barových stoličkách v bazéne.
Táto cesta vedie k tobogánu.
Pokiaľ by ste sa chceli skryť pred touto príšerou môžete tak urobiť za vodopádom.
Posledný pohľad na Bulharsko zo zeme.
Tak a toto bola jedna z mojich najkrajších dovoleniek.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)