Pozdrav z postele

Milí moji čitatelia, posielam vám srdečný pozdrav z paplónových zákutí svojej drahej postieľky, ktorá sa stala miestom môjho pobytu na niekoľko dní. Dôvodom je fenomén dnešných dní - bolesť hrdla, upchatý nos, hlavu vám ide rozhodiť, oči zaliate slzami a nohy ledva ťaháte za sebou, keď sa už odhodláte vstať z postele aby sme naplnili svoje fyziologické potreby a samozrejme navštívili obvodného lekára, aby vám dal niečo dobré z lekárne.

Musím povedať, že som sa tak trochu svojím spôsobom potešila, pretože zrazu som mala celý deň na plnenie vecí, ktoré figurujú už nejaký ten čas na zozname vecí, ktoré musím urobiť, ale keďže deň má, bohužiaľ, len 24 hodín, akosi na nich nezvýšil čas. A ako som tak začala dnes pracovať na tom, aby som z toho zoznamu mohla postupne ale isto škrtať, uvedomila som si, že tých pár dní mi naozaj nebude stačiť.

Takže teraz sa zase poberiem medzi kopu vankúšikov, deky, paplónu a mäkkej náruče postele, v ktorej som toľko rán chcela aspoň pár minút ešte zostať...