Do kina na vlastnú päsť

Raz som v jednom magazíne čítala článok, ktorý obsahoval zoznam niekoľkých vecí, ktoré by sme mali stihnúť, kým dovŕšime 18 rokov. Okrem iného jedna z týchto vecí bolo aj "ísť do kina sám, bez spoločnosti kamarátov, či frajera". Vtedy som sa nad tým zamyslela a povedala si, že sa na to určite nikto (teda aspoň nikto z ľudí do 18 rokov, pre ktorých je trápne ísť do kina s rodičmi a nieto ešte osamote) neodváži, jedine, že by sa jednalo o stávku.
No a tento týždeň ma jedna osoba presvedčila o opaku. Sedela som vedľa kamaráta, netrpezlivo čakala na koniec všetkých tých reklám, ktorý som si krátila jedením popcornu asŕkaním coly... Zrazu ma niečo zaujalo niečo po mojej pravej ruke, len pár sedadiel odo mňa. Sedelo tam dievča, ktoré zjavne už nikoho nečakalo a v absolútnej pohode s okuliarmi na očiach a kýblom popcornu na kolenách. Vtedy som si pomyslela: "Určite čaká na kamošku, ktorá sa čoskoro vráti z WC." Prešlo päť minút a ona si tam stále suverénne sedela. Počas filmu si dokonca vyzula topánky a vyložila si nohy na operadlo sedadla pred ňou, akoby bola vo svojom súkromnom kine a nič sa nedeje.
Nemôžem povedať, že som ju považovala za čudáčku. Naopak, bolo mi to veľmi sympatické, pretože už dávno som nevidela takého uvoľneného a spontánneho človeka, ktorému je úplne jedno čo si o ňom pomyslia tí druhí (ktorých vlastne ani nepoznáme), pretože "porušuje" etiketu chodenia do kina.
Vážne ma to inšpirovalo a rozmýšľam, že v jedno upršané a nudné poobedia to vyskúšam aj ja...